Jukka Tiikkaja. (Zdroj: SME-MARKO ERD)
Tiikkaja: To, čo väčšina klubov ponúka, je priveľa. Pre deti aj rodičov
24. sep 2019 o 15:48 MARIÁN SZŰCS
Zdroj: https://sport.sme.sk/
Rozhovor s fínskym hokejovým expertom, s ktorým mal možnosť spolupracovať aj náš hlavný šéftréner Lukáš Opáth.
Dva roky pracoval na tom, aby slovenský hokej začal opäť vychovávať výnimočných hráčov. Fínsky expert JUKKA TIIKKAJA hovorí aj o tom, v čom robia tréneri a rodičia na Slovensku pri práci s deťmi chyby. V rozhovore sa dočítate:
▪ V akom veku by deti mali začať s hokejom?
▪ Koľko tréningov týždenne by mali mať?
▪ Aké chyby robia tréneri a rodičia na Slovensku?
▪ Prečo deťom priveľa hokeja škodí a prečo nie je problém, ak idú na tréning len raz za týždeň?
▪ Prečo sa o dieťati do 13 či 15 rokov nedá povedať, či z neho bude hokejista?
Keď ste prišli na Slovensko, zrejme ste sledovali veľa tréningov v rôznych vekových kategóriách. Aký bol váš dojem z toho, čo ste videli?
Všimol som si, že čas strávený na ľade nie je využitý príliš efektívne. Hráči často stáli na čiarach a cvičenia, ktoré robili, vychádzali z tradície. Neučili hráčov vnímať veci, ktoré sa dejú okolo nich, aby im dokázali porozumieť a mohli robiť potom správne rozhodnutia. Naopak, veľa cvičení to eliminovalo.
Tréneri hovorili, že tie cvičenia musia robiť pre korčuľovanie, prácu s hokejkou a streľbu. Ale na to sú efektívnejšie spôsoby, ktoré zároveň podporujú vnímanie hráčov a ich schopnosť správne sa rozhodovať. S tým súvisí aj tímová hra, ktorá bola veľmi konzervatívna, spočívala v pomalých nacvičených zakladaniach akcií.
Lenže hra je dnes veľmi rýchla. Musíte mať tím, ktorý dokáže útočiť aj brániť tak rýchlo, ako je to možné. Takže je na schopnosti hráčov posúdiť, kedy sa situácia na ľade mení a okamžite reagovať. Hneď ako stratíme puk, začíname brániť. A keď puk získame, sme hneď schopní útočiť. A dokážeme to robiť kolektívne, najskôr dvaja - traja hráči, potom celá päťka.
Nevidel som, že by sa tieto prvky moderného hokeja systematicky zahŕňali do tréningového procesu.
A čo ste postrehli na tréningoch menších detí?
Zdá sa, že u vás je tradíciou mať v tréningu izolované monotónne cvičenia. Keď však niečo monotónne opakujete, váš mozog sa po niekoľkých opakovaniach odpojí. Pre učenie je to neefektívne. Treba obmieňať cvičenia, mali by na seba nadväzovať, tvoriť systém, a zároveň rozvíjať rozmýšľanie, aby si deti uvedomovali, čo a prečo robia. Teda trénovať účinnejšie.
Už u malých detí treba rozvíjať aj schopnosť hrať tímovo. Môžete s nimi začať s cvičeniami jeden na jedného, dvoch proti dvom. Ja hrám s tebou a hráme proti nim dvom – to je pochopiteľné aj pre malé deti.
Aj malé deti môžeme povzbudzovať, keď majú puk, aby zaútočili a niečo s ním vymysleli, aby pomohli spoluhráčovi v útoku. Úloha pre trénera je, aby všetci hráči na ľade boli aktívni. Tak môžeme systematicky budovať návyky, ktoré budú deti potrebovať neskôr.
Potom už o tom vôbec nemusia rozmýšľať, automaticky vyhodnotia situáciu na ľade a budú vedieť robiť správne rozhodnutia. A budú mať zároveň zručnosti na to, aby to dokázali spraviť.
To je rozdiel oproti systému, kde majú hráči určené úlohy a tréner im hovorí, čo majú robiť. Naopak, treba hráčom pomáhať lepšie porozumieť požiadavkám útočnej a obrannej hry a vytvárať prostredie, v ktorom môžu systematicky pracovať na správnych návykoch.
Ako na vás pôsobili tréneri na Slovensku?
Často som videl, že keď spustia cvičenie, sú pasívni. Ich spätná väzba je zameraná na chyby.
Ale keď sa učíte, robíte aj chyby. Ide o to učiť sa zmysluplne, rozvíjať individuálne zručnosti aj tímovú hru a vytvoriť motivujúce prostredie pre deti a mladých hráčov. To sú z môjho pohľadu a skúseností tri najväčšie oblasti, kde je veľký priestor na zlepšenie.
Deťom to dáva viac priestoru na to, aby sa učili robiť rozhodnutia, podporuje to ich kreativitu a autonómiu. To je to, čo sa v minulosti dialo, keď deti hrali hokej na uliciach. Aj v neskoršom veku treba hráčom vysvetľovať, ako im to, čo robia, pomôže zlepšovať sa. Aby neboli len pasívnymi objektmi, ale aktívnou súčasťou toho procesu.
Takže tréneri by mali k deťom pristupovať viac individuálne?
Keď som sa ich spýtal, koľko majú individuálnych rozvojových plánov pre hráčov, bolo ich naozaj málo. Vo Fínsku je to samozrejmá súčasť práce trénerov. Všetci hráči vo väčších kluboch začínajú s individuálnymi plánmi už od ich trinástich rokov, sú aktívni, chcú vedieť, čo majú robiť, aby sa zlepšili.
Aj tréneri majú možnosť prispôsobiť tomu tréningy. Keď máte hodinu tréningu na ľade, neznamená to, že keď budete ku každému pristupovať rovnako, dosiahnete u všetkých rovnaký výsledok. To je typické pre tradičný školský systém.
“ Hrá dieťa so svojou hokejkou alebo s hokejkou svojho otca, mamy, alebo trénera? Rodičia si myslia, že čím viac času strávi dieťa na ľade, tým z neho bude lepší hráč. Tak to nefunguje. " Jukka Tiikkaja.
Tréneri by mali venovať časť tréningu tímovej hre a druhú časť zlepšovaniu individuálnych zručností. Neznamená to, že musíte robiť dvadsať rôznych vecí, keď máte dvadsať hráčov. Majú totiž zvyčajne podobné potreby, môžete ich kombinovať.
Na Slovensku sa individuálnym potrebám hráčov venujú tréneri málo. Často to súvisí s ich vedomosťami, ale aj s tým, že nie sú poriadne zaplatení. Potom prídu pol hodiny pred tréningom, prikážu spoločné cvičenia a idú preč. Nie je tam veľká interakcia s hráčmi.
Prišli ste na nejaké riešenie, ako pomôcť zle plateným trénerom?
Budeme mať lepšie platených trénerov v pilotnom projekte akadémie v Trenčíne, doobeda budú pracovať v škole, potom sa budú venovať viacerým tímom. Musíme nájsť spôsob, ako podporiť trénerov dorastu a juniorov v kluboch. Je otázka, čo vie hokejový zväz pre nich spraviť, aby mali lepšie podmienky a boli schopní naplniť požiadavky moderného hokeja a spôsobu výchovy, o ktorom som hovoril.
Teraz to systém neumožňuje. Bude to úloha pre nové vedenie zväzu. Nie je to šprint na dva roky, ale záležitosť na desať - pätnásť rokov. Teraz vám tréneri povedia, že rozumejú, čo od nich chceme, ale majú tri zamestnania. Vo Fínsku sú vo väčších kluboch profesionálni tréneri už u 14-ročných detí a dostávajú plat takmer na úrovni priemernej mzdy v krajine. Aj v spoločnosti majú rešpekt, lebo pracujú s mladými ľuďmi. Na Slovensku to ešte nie je.
V akom veku by malo dieťa začať s hokejom, korčuľovaním, tréningmi v klube?
Je ťažké povedať, čo je ideálne. S korčuľovaním je dobré začať skoro. Nemusí to byť nevyhnutne v klube. Nedá sa povedať, že musíte začať do istého veku, lebo potom už nemáte šancu. Alebo že keď začnete skôr, máte väčšiu šancu. S korčuľovaním môžu deti začať pokojne už vtedy, keď začnú chodiť.
Dôležité je budovať v nich zdravý vzťah ku korčuľovaniu, nenútiť ich, dať im čas, aby si na ľad privykli. A keď budú mať záujem venovať sa tomu viac, je čas vyskúšať hokej. Vo všeobecnosti deti začínajú s prvými skúsenosťami s hokejom v šiestich – siedmich rokoch.
Koľko tréningov týždenne by mali v tom veku mať?
Nedá sa povedať, koľko tréningov spraví z dieťaťa top hráča. Dôvod, prečo je na Slovensku tak málo hráčov, je, že po prvých pokusoch s hokejom nasleduje príliš veľký skok, keď začne dieťa chodiť do klubu. To, čo väčšina klubov ponúka, je podľa mňa príliš veľa pre sedem- až osemročné deti a ich rodičov.
Deti musia mať čas na rôzne veci. Potom sa dostávame do situácie, že deti sú vyhorené ešte predtým, než vlastne poriadne s hokejom začnú. Vo Fínsku máme viac ľadových plôch a deti môžu napríklad popoludní korčuľovať zadarmo. Ak chcú, môžu byť na ľade aj každý deň. Do klubu môžete prísť raz či dvakrát za týždeň a stále môžete hrať, ste rešpektovaným členom tímu. Je to flexibilnejšie.
Vďaka tomu si udržíme viac hráčov dlhší čas. A keď sa rozhodnú ísť ďalej, je priestor na zvyšovanie nárokov. Vo všeobecnosti deti vo Fínsku viac športujú a menej sa špecializujú. Viac sa hrajú. Preto napríklad fínske deti prehrávajú s ruskými všetky zápasy až do veku trinásť či pätnásť rokov. Ale vo veku 16–, 17-ročných už žiadny rozdiel nie je.
Nie je to o tom, že treba robiť veľa. Musí vás to baviť, musí to byť zmysluplný čas, v ktorom sa učíte. Aj rodičia by to mali prijať. Ak mám osemročné dieťa a chce ísť na hokej len raz za týždeň, ale zároveň sa chce venovať iným športom, je to skvelé. Prečo by som mal rozhodnúť, že musí ísť štyrikrát do týždňa na hokej, aby z neho bol hráč NHL?
V takom veku nevieme, aký bude jeho život. Radšej nech má dieťa podmienky na to, aby si vytvorilo zdravý vzťah k športu a bolo pri tom šťastné. Aby cítilo, že žije vlastný život a nenapĺňa len očakávania niekoho iného.
Deti sú zvyčajne šťastné, keď sa zabávajú. Je dôležité, aby bol hokej pre ne zábavou?
Pre malé deti je to jedna z najdôležitejších vecí. My sme toľko možností nemali a tolerovali sme viac vecí. Ale dnes je pre deti toľko možností. Nie sú ochotné tolerovať hrubé trénovanie či správanie. Musíme sa snažiť, aby to pre ne bolo zábavné a inšpiratívne. Platí to aj v
zamestnaní, potrebujete ľudí s entuziazmom, zápalom. Vo Fínsku máme porekadlo, že ak sa pri učení nebavíš, zabudneš bez ľútosti. Zábava pre mňa nie je opakom tvrdej práce.
Koľko mesiacov do roka by deti mali byť na ľade?
Treba nájsť rovnováhu medzi aktivitami na ľade a mimo neho. Deti by mali byť vo všeobecnosti pohybovo aktívne viac ako 20 hodín týždenne. Otázkou je pomer medzi organizovaným športom a obyčajnou hrou, fyzickou aktivitou. Väčšina z tých 20 hodín by však mala byť neorganizovaný šport.
Dnes neorganizované aktivity na ulici takmer úplne vymizli a veľa športov sa to snaží kompenzovať tým, že organizujú viac aktivít. Ak však začnete v mladom veku priveľa športovať, rastie riziko zranení. Pre osemročné deti odporúčame byť na ľade dva-, trikrát týždenne, pre 12-ročné tri- až štyrikrát, a potom postupný nárast. Zvyšok by mal byť neorganizovaný šport, popoludňajšie aktivity. Robiť iba jeden šport nie je dobré.
Je pre deti vhodné mať aj mimo sezóny hokejové tréningy alebo je lepšie sa v lete venovať futbalu či inému športu?
Je veľa štúdií z rôznych športov o rizikách príliš skorej špecializácie na jeden šport. Rodičia by mali byť opatrní do veku 12 - 13 rokov. Leto by malo patriť iným aktivitám. Rozumiem, že kluby sa snažia vyhovieť požiadavkám rodičov. Tí chcú, aby bol z dieťaťa hokejista a očakávajú od klubu, že bude organizovať tréningy a ďalšie aktivity. Ak to nerobí, zoberú deti do iného klubu, ktorý to robí. Je to negatívny kruh.
Ak klub organizuje tieto aktivity, mali by byť dobrovoľné a umožňovať, aby sa deti venovali aj iným športom. Ale bol by som opatrný aj u detí, ktoré chcú hrať iba hokej, lebo to nie je dobré pre ich celkový rozvoj. Nájdime iné možnosti, nech si zahrá inline či hokejbal. Aj pri korčuľovaní potrebujú deti všeobecné pohybové zručnosti, ktoré získajú pri iných športoch.
V príručke, ktorú ste vypracovali pre slovenských trénerov, odporúčate, že pre deti má sezóna trvať od septembra do marca. Takže je v poriadku, ak sú deti po zvyšok roka mimo ľadu a venujú sa iným aktivitám?
Áno. Všetky veľké hokejové krajiny stavajú svoj program pre deti takto.
Mnohí rodičia si však myslia, že dieťa by malo byť na ľade celý rok, nielen sedem - osem mesiacov.
Jukka Tiikkaja
Pracuje ako projektový manažér pre prestížne hokejové centrum vo fínskom Vierumäki. V minulosti spolupracoval s Medzinárodnou hokejovou federáciou na rozvoji hokeja v Ázii. V posledných dvoch rokoch pracoval pre Slovenský zväz ľadového hokeja na nastavení systému práce s mládežou a vzdelávaní trénerov. V auguste sa vrátil k práci vo Vierumäki, naďalej však plánuje spolupracovať aj so slovenským hokejom.
Prečo si to myslia? Pre koho je to dôležité? Pre rodičia alebo pre dieťa? Hrá dieťa so svojou hokejkou, alebo s hokejkou svojho otca, mamy, alebo trénera? Rodičia si myslia, že čím viac času strávi dieťa na ľade, tým z neho bude lepší hráč. Tak to nefunguje.
Keď sa pozriete na Sebastiana Aha, Patrika Laineho, ale aj na hráčov zlatej generácie na Slovensku, vypočujete si od nich to isté – čas, ktorý venovali v detstve hokeju, bol vlastne dosť malý v porovnaní s časom, ktorý venovali iným športovým aktivitám. Až v neskoršom veku sa rozhodli, akému športu sa chcú venovať naplno.
Saku Koivu či Teemu Selänne sa ešte v šestnástich rozhodovali, či budú hrať futbal, alebo hokej. V oboch športoch boli na reprezentačnej úrovni. Sami museli spraviť to rozhodnutie. Ak prejdete tým procesom, máte väčšie odhodlanie robiť na veciach, o ktorých veríte, že sú pre vás správne.
V posledných rokoch sú čoraz populárnejšie letné hokejové kempy. Sú pre deti prospešné?
Ak o ne deti majú záujem, nevidím na tom nič zlé. Stretnú nových ľudí, budú v pozitívnom prostredí, vyskúšajú si nové aktivity. Ale keď je to len motivácia rodičov, ako z dieťaťa urobiť lepšieho hokejistu, je to nebezpečné.
Dá sa o dieťati vo veku osem či dvanásť rokov povedať, že z neho bude profesionálny hokejista, ktorý sa dostane do NHL?
Nie. Pred pubertou je to ťažké predpovedať. Dokonca aj v NHL uvažujú o posunutí draftu o rok neskôr, lebo je v tom veku (na draft idú hráči od 18 rokov – pozn. red.) ťažké predpovedať, kto sa v NHL uplatní. Ako si potom môžeme myslieť, že vo veku osem, deväť či dvanásť rokov by sme to my dokázali vidieť?
Ak na dieťati vidno, že má záujem, zápal, je súťaživé a má rado rôzne športy, je to dobrý predpoklad. Pri niektorých športoch sú dôležité genetické predpoklady, ale pri hokeji nie. Ak máte vôľu, odhodlanie, dlhodobo sa snažíte a máte na to podmienky, môže sa z vás stať dobrý hráč.
Ale vo veku dvanásť rokov je hlavné to, aby prostredie pre deti a ich rozvoj bolo zmysluplné a efektívne. Zvyšok ukáže čas. Treba udržať všetky deti a nehovoriť im – z teba niečo bude, z teba nie.
Takže ak mám desaťročné dieťa, ktoré teraz príliš nevyniká, neznamená to, že z neho nemôže byť hokejista? Vôbec nie. Napríklad Marko Anttila, kapitán fínskej reprezentácie, ktorá tento rok získala zlato na majstrovstvách sveta, ešte v dvadsiatich hral vo Fínsku tretiu ligu. Ľudia by vtedy nepovedali, že z neho bude špičkový hráč. A teraz? Zdeno Chára bol na tom podobne, keď mal 17 – 18 rokov.
Ak má dieťa chuť, rado chodí na tréningy, má tam priateľov, nech sa len rodičia a tréneri snažia vytvoriť mu priaznivé prostredie, podporovať ho. Tréneri by mali nechať hrať všetkých, lebo je úplne normálne, že deti sa rozvíjajú rôzne. Každý by mal dostať priestor až do veku 15 - 16 rokov. V tom veku sa už dá posúdiť, kto má aký vzťah k športu a ako vážne ho berie. Potom môžeme robiť rozdiely, ale nie skôr.
Ktoré doplnkové športy sú vhodné pre dieťa, ktoré chce hrať hokej?
Všetky, ktoré ho bavia. Pri hokeji sú to zvyčajne iné kolektívne športy, napríklad futbal. Podporuje elementy, ktoré sú dôležité aj v hokeji. Ale nechal by som to na deti. Lebo inak hrozí, že to dostanú nariadené – okej, hráš hokej, k tomu sa hodí toto a toto. A dieťa to len pasívne prijíma, nerozhoduje sa samo.
V príručke pre trénerov uvádzate, že len menej ako jedno percento detí, ktoré začnú s hokejom, sa mu neskôr venujú aj na profesionálnej úrovni. Uvedomujú si to rodičia, ktorí chcú mať z dieťaťa za každú cenu hokejistu?
Vo Fínsku je v každej vekovej kategórii asi tritisíc hráčov. Do profesionálneho hokeja sa dostane zhruba jedno percento. Do NHL sa dostane jeden z tisíca, občas viac v závislosti od ročníka. Podobné čísla platia aj v Kanade a Amerike. Rodičia by mali pochopiť, že nároky sú také vysoké, že to musí byť postavené na vnútornej motivácii dieťaťa a jeho túžbe presadiť sa. V súčasnosti sa nedá uspieť len vďaka vonkajším očakávaniam. Musíme deťom umožniť, aby sa pre to rozhodli samy.
Koľko detí hrá hokej na Slovensku?
V juniorskej kategórii sme teraz napočítali menej než tristo hráčov. V minulých rokoch to bolo trochu viac. Na Slovensku je v každej vekovej kategórii zhruba 55-tisíc detí, ale menej než jedno percento z nich hrá hokej.
Čísla sú veľmi nízke. Naozaj veríme, že celý hokejový potenciál krajiny je v tomto jednom percente? Prečo pri hokeji ostáva tak málo detí? Čo v systéme za to môže? Na to si musíme odpovedať.
Vo Fínsku môže každý, kto má záujem, byť súčasťou hokejového systému. Národný tím môže na každom turnaji reálne bojovať o medailu. Neviete, čo sa stane, potrebujete kúsok šťastia, môžete vypadnúť vo štvrťfinále, ale reálne každý tím môže uspieť a bojovať o medaily. Teraz sme mali 22 draftovaných hráčov, z toho troch v prvom kole. To platí posledných desať rokov.
Snažím sa povedať, že ak systém funguje, výsledky prídu. Hlavnou úlohou na Slovensku je posunúť sa z toho jedného percenta niekam úplne inam, získať viac detí, vytvoriť im lepšie podmienky. A výsledky prídu. Ale bude to chcieť nejaký čas. Musíme postaviť všetko od základov.
Bývalý šéf hokejového zväzu Martin Kohút povedal, že ambíciou je vytvoriť najlepší rozvojový program na svete. Je to vôbec možné? Nie sú to príliš silné slová?
Musíte mať inšpirujúci cieľ. Veci, ktoré opisujeme v rozvojovom manuáli, sa nerobia ani vo Fínsku. Ľudí v slovenskom hokeji by nenadchlo, keby sme povedali, že chceme vybudovať piaty najlepší systém na svete. Myslím, že reálne môžeme napredovať, ale musíme byť aktívni, otvorení, neustále sa rozvíjať a vnímať vonkajšie vplyvy.
Ak naozaj chceme byť najlepší, je to cieľ na 15 - 20 rokov. Musíme sledovať a porozumieť tomu, čo robia iní, a zistiť, ako to robiť lepšie. Nemôžete byť spokojní s tým, čo bolo v 70. či 80. rokoch a držať sa toho. Vidím veľký rozdiel medzi Slovenskom a hokejovo vyspelými krajinami v tom, ako sa pracuje v kluboch, koľko hráčov majú, ako ich podporujú. Musíme sa
zobudiť a privoňať si ku káve, byť aktívni a hľadať spôsoby, ako hokejové prostredie zatraktívniť pre každého, ako lepšie vychovávať hráčov.
Nie je to len záležitosť hokeja, ale celkovo športu u detí, ktorý sa na Slovensku vo všeobecnosti nerobí dobre. Celá spoločnosť musí pochopiť hodnotu športu. Ale zopakujem, je to práca na 15 - 20 rokov. Musíme mať pred sebou cestu. A naozaj meniť veci.
SZŰCS, Marián. To čo väčšina klubov ponúka, je priveľa. Pre deti a rodičov. Sme.sk [online]. ©2019 [cit. 2020-05-24]. Dostupné z: https://sport.sme.sk/c/22212397/finsky-expert-jukka-tiikkaja-ako-maju-deti-trenovat.html?ref=tab
